5. Rybičky
21. 8. 2008
Spala som len chílkovo. Totiž keď sa mi podarilo zaspať tak som sa o chvílku na to zobudila buď na kŕče alebo na hlad. Ráno bola už na nohách a skor ako vyšlo slnko už pobehovala po lese a hladala vhodnú korisť. V bruchu jej už škoro vobec neškvŕkalo a keď tak to vážne stálo za to. Rozhodla som sa že chytím toho hraboša zo včera. Priplazila som sa k jednej z dier a čakala som. Nečakala som dlho lebo po chvilke hraboš vyšiel na prechádzku. Dostala som príležitosť ho chytiť. Blížil sa ku mne. Bola som napäta. Srdce mi búšilo viac, no dych som mala stále v tom istom tempe. Nastrazila som usi trosku som cúvla a už aj som bežala za ním. "Teraz mi neujde" Preletelo mi myslou. Pomali sa začal vzdalovať. "Teraz alebo nikdy" Pomyslela som si a skočila som presne miereny skok. Chytila som ho! Víťazoslávne som cupitala k nore hrčiac hraboša za zátylok. Vošla som do nej a hodila hraboša pri neho. Pozrel sa na mňa vyčítavo ale ja som len zavrtela hlavou na náznak že: nie a ušla som zas na lov. Jeho vyčítaví ustaraný pohlad sa mi zaryl do pamäti. Striasla som sa a zamierila som si to k potôčiku. Prišla som k nemu a očuchala som vzduch. Nikde nikoho. Pristúpila som k vode a začala som piť. Vo vode si plávali rybky a ja som dostala nápad. Vytiahla som parúriky na svojej pravej labke a zručne som ulovila jednu vcelku velku rybku. Zobrala som ju do papulky a odtiahla som ju domov. Skočila som do nory a pristála som kúsok od Kayhoka. Položila som rybičku vedla hraboša. Znova sa na mňa tak pozrel. -Dokedy sa nenaješ nebudem jesť.- Povedal a ja som v jeho očiach videla že to myslí vážne. -Dobre tak ty zješ rybu a ja zjem hraboša.- Automaticky som mu ponúkla to lepšie a čumáčikom som k nemu prisunula rybu. Ani sa na ňu nepozrel, len ma úpenlivo sledoval. Cúvla som zas k hrabošoby a pustila som sa do neho. Konečne ma zaplavil ten pocit slasty z toho že konečne niečo jem. Zjedla som ho tak rýchlo že keby sa na chvilku obzriete a pozriete sa nazad tak by tam už nebol. Spokojne sa pousmial a pustil sa do ryby. Bolo vydieť, že je tiež hladný. Vybehla som z nory a bežala som zas k potôčiku. Túžila som uloviť dalšiu rybku. Znova som očuchala vzduch, že či mi nič nehrozí. Vzduch bol čistý a tak som pristúpila k vode. Napila som sa a čakala pokím pôjde okolo nejaká rybka. Pozorovala som vodu dúfajúz že to nebude dlho trvať. Po chvílke sa ku mne prihnal celý húf rybiek. Vytiahla som pazúriky a šikovne som vyhodila zo dve na breh. Do jednej som sa pustila a zjedla ju hneď na mieste druhu som zaniesla domov pre Kayhoka. Sadla som si pri neho a oblizovala mu kožúšok. -Dúfam že sa s toho čoskoro dostaneš.- Poznamenala som a naďalej som mu oblizovala srsť. Potom keď sa jeho srsť perfektne leskla som zobrala do papulky nespotrebovatelné zvišky jedla a odniesla som ich von. Prebehla som dokola okolo nory a potom som do nej vošla. Pousmiala som sa a sadla som si znova ku Kayhokovi. Začala som sa oblizovať. Bola som riadne špinava, ale tak to už chodí keď celé dni len lietate po lese aby ste zaistily dosť potravi pre seba a svojho druha. Keď už sa aj môj kožúšok leskol a bol perfektne čisty tak som si aj ja lahla a odpočívala som. Prítúlil sa ku mne a ja som bola v rozpakoch. Znova som sa červenala. "Šťastie ale že mám takú hustú srsť." Pomyslela som si v tej chvíly a zavrela som oči. Začal priasť a ja som bola ešte vo väčších rozpakoch ako predchvílkov. Moje ušy boli v pozore a tiež som mala chuť začať priasť ale pocit vyčerpania bol silnejší a tak som po chvílke zaspala. Jeho pradenie poslúžilo ako perfektná uspávanka. -Mám ťa rád.- Povedal ticho, no ja som to vtedy nepočula pretože som už dávno bola v krajine snov.
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář